Questa settimana vi proponiamo un nuova lezione di grammatica della lingua sardo-campidanese a cura di Bruno Orrù: “Su verbu cenai”
Pustis ai biu su faimentu de su verbu ai e de su verbu essiri, bieus immoi su faimenti de un’atru verbu cali si siat e chi tenit abbisongiu de s’ausiliariu. Pigaus a esempiu su verbu Cenai, assumancu ligendu ligendu si benit famini puru
INDICATIVU PRESENTI
Io ceno | Deu cenu |
Tu ceni | Tui cenas |
Egli cena | Issu cenat |
Noi ceniamo | Nos cenaus |
Voi cenate | Bos cenais |
Essi cenano | Issus cenant |
Deu cenu in cumpangia de is amigus = io ceno in compagnia degli amici
INDICATIVU APENA PASSAU (PASSATO PROSSIMO)
Io ho cenato | Deu apu cenu |
Tu hai cenato | Tui as cenau |
Egli ha cenato | Issu at cenau |
Noi abbiamo cenato | Nos eus cenau |
Voi avete cenati | Bos eis cenau |
Essi hanno cenato | Issus ant cenau |
Tui as cenau cun sa famiglia cosa tua = Tu hai cenato con la tua famiglia
IMPERFETU = DURADA RIPITIA IN SU TEMPUS
Io cenavo | Deu cenamu |
Tu cenavi | Tui cenàs |
Egli cenava | Issu cenàt |
Noi cenavamo | Nos cenamus |
Voi cenavate | Bos cenastis |
Essi cenavano | Issus cenànt |
Innui fusti tui candu issu cenàt? = Quando lui cenava tu dove eri?
TRAPASSAU PROSSIMU
Io avevo cenato | Deu emu cenau |
Tu avevi cenato | Tui aiast cenau |
Egli aveva cenato | Issu aiat cenau |
Noi Avevamo cenato | Nos emus cenau |
Voi avevate cenato | Bos estis cenau |
Essi avevano cenato | Issus aiant cenau |
Nos emus cenau in barraca = noi avevamo cenato nella capanna
BENIDORI = PAGU SEGURESA
Io cenerò | Deu apu a cenai |
Tu cenerai | Tui as a cenai |
Egli cenerà | Issu at a cenai |
Noi ceneremo | Nos eus a cenai |
Voi cenerete | Bos eis a cenai |
Essi ceneranno | Issus ant a cenai |
Bos eis a cenai candu at a essi prontu = Cenerete quando sarà pronto
PRUS BENIDORI = PAGU SEGURESA
Io avrò cenato | Deu apu ai cenau |
Tu avrai cenato | Tui as ai cenau |
Egli avrà cenato | Issu at ai cenau |
Noi avremmo cenato | Nos eus ai cenau |
Voi avrete cenato | Bos eis ai cenau |
Essi avranno cenato | Issus ant ai cenau |
Candu bos eis ai cenau s’eus a movi = quando avrete cenato ci muoveremmo
SU CONGIUNTIVU
PRESENTI
CHE IO CENI | CHI DEU CENI |
CHE TU CENI | CHI TUI CENIST |
CHE EGLI CENI | CHI ISSU CENIT |
CHE NOI CENIAMO | CHI NOS CENEMUS |
CHE VOI CENIATE | CHI BOS CENESTIS |
CHE ESSI CENINO | CHI ISSUS CENINT |
Chi issus cenint o no, no sunt affarius tuus = che cenino o meno, non sono affari tuoi
PASSAU
CHE IO ABBIA CENATO | CHI DEU APA CENAU |
CHE TU ABBIA CENATO | CHI TUI APAST CENAU |
CHE EGLI ABBIA CENATO | CHI ISSU APAT CENAU |
CHE NOI ABBIAMO CENATO | CHI NOS APEMUS CENAU |
CHE VOI ABBIATE CENATO | CHI BOS APESTIS CENAU |
CHE ESSI ABBIANO CENATO | CHI ISSUS APANT CENAU |
Tui no poris avverai chi deu apa cenau = tu non puoi affermare che io abbia cenato
IMPERFETTU
CHE IO CENASSI | CHI DEU CENESSI |
CHE TU CENASSI | CHI TUI CENESSIST |
CHE EGLI CENASSE | CHI ISSU CENESSIT |
CHE NOI CENASSIMO | CHI NOS ACENESSIMUS |
CHE VOI CENASTE | CHI BOS CENESTISIS |
CHE ESSI CENASSERO | CHI ISSUS CENESSINT |
No sciemu chi tui cenessist innoi = non sapevo che tu cenassi quì
TRAPASSAU
CHE IO AVESSI CENATO | CHI DEU APA ESSI CENAU |
CHE TU AVESSI CENATO | CHI TUI APAST ESSI CENAU |
CHE EGLI AVESSE CENATO | CHI ISSU APAT ESSI CENAU |
CHE NOI AVESSIMO CENATO | CHI NOS APEMUS ESSI CENAU |
CHE VOI AVESTE CENATO | CHI BOS APESTIS ESSI CENAU |
CHE ESSI AVESSERO CENATO | CHI ISSUS APANT ESSI CENAU |
Comenti podiant nai chi issu apat essi cenau = come potevano dire che egli avesse cenato?
IS TEMPUS DE SU CONDITZIONALI
PRESENTI
IO CENEREI | DEU EMU A CENAI |
TU CENERESTI | TUI IAST A CENAI |
EGLI CENEREBBE | ISSU IAT A CENAI |
NOI CENEREMMO | NOS EMUS A CENAI |
VOI CENERESTE | BOS ESTIS A CENAI |
ESSI CENEREBBERO | ISSUS ESSINT A CENAI |
Deu emu a cenai chi fessit prontu = Se fosse pronto io cenerei
PASSAU
IO AVREI CENATO | DEU EMU A ESSI CENAU |
TU AVRESTI CENATO | TUI IAST A ESSI CENAU |
EGLI AVREBBE CENATO | ISSU IAT A ESSI CENAU |
NOI AVREMMO CENATO | NOS EMUS A ESSI CENAU |
VOI AVRESTE CENATO | BOS ESTIS A ESSI CENAU |
ESSI AVREBBERO CENATO | ISSUS ESSINT A ESSI CENAU |
Nos emus a essi cenau chi s’estis cumbidau = noi avremmo cenato se ci aveste invitato.
Is tempus chi inditaus innoi a sighiri, sunt tempus chi esistint, ma chi, comenti in sa lingua italiana e prus de sa lingua italiana, imperaus pagu meda:
IS TEMPUS DE CUMANDU (IMPERATIVO)
PRESENTI
=== | ===== |
CENA | CENA |
CENI | CENIT |
CENIAMO | CENEUS |
CENATE | CENAI |
CENINO | CENINT |
Cenai, est trigadiu! = Cenate, è tardi!
IS TEMPUS DE SU INFINIU
PRESENTI
CENARE | CENAI |
Est ora de cenai = E’ ora di cenare
PASSAU
AVERE CENATO | AI CENAU |
Pustis ai cenau mi seu intendiu mali = Dopo aver cenato mi sono sentito male
IS TEMPUS DE SU PARTICIPIU
PRESENTI
CENANTE | CENANTI |
Nos imperaus “chi cenant”, paganti = chi pagant, cantanti = chi cantant
PASSAU
CENATO | CENAU |
Est giai cenau, no papat = E’ già cenato (nel senso è già sazio), non mangia
IS TEMPUS DE SU GERUNDIU
PRESENTI
CENANDO | CENENDI |
Cenendi cenendi arribat mesunoti = cenando cenando arriva mezzanotte
PASSAU
AVENDO CENATO | APENDI CENAU |
In su passau de su congiuntivu, sa lingua Sarda preferit imperai s’ausiliari “Essi” po totu is verbus, siat chi custus, in italianu, imperint “avere” o “Essere”: ESSENDI CENAU, ESSENDI CANTAU, ESSENDI MORTU, ESSENDI BIU (avendo cenato, avendo cantato, essendo morto, avendo visto)
IN SU CHI EUS INDITAU FINAS A IMMOI, EUS POSTU TEMPUS CHI IN SA LINGUA NOSTRA EST MEDA DIFICULTOSU AGATAI, POITA CA NOS PREFEREUS IS FORMAS SEMPLICIS DE SU VERBU E, IN SARDU, AT A ESSI DIFICILI MEDA IMPERAI SU TRAPASSAU DE SU CONGIUNTIVU, SU PRESENTI DE SU PARTICIPIU E ATRAS FORMAS. DEU DHA S’APU POSTAS CA POITA ESISTINT I EST BELLU A CONOSCI CA ESISTINT.
Tocat a castiai puru ca su Sardu, in medas verbus, MANIXANT S’AUSILIARI ESSI – ESSIRI E AI CUN SU MATESSI VERBU: Deuseu andau – deu apu a bandai-chi deu sia andau, CANDU IN SA LINGUA ITALIANA S’AUSILIARI DE “ANDARE” EST SU VERBU “ESSERE”
Po motivus de tempus e de ispatziu no potzu, innoi, ponni is coniugatzionis de totu is verbus, provai bosatrus e, po dognia duda, deu seu a dispositzioni de totus bos aterus.